Na Malej scéne sa dejú ozajstné zázraky. Chcel som povedať veľké, veľké zázraky, ale takýmto slovným gýčom by som si ich nepoctil tak, ako skutočne zamýšľam. Rád sledujem vyrastať talenty. Lenže talentov je ako husí, preto ešte radšej sledujem ako sa oné talenty prejavujú. V divadle je človek divákom a konzumentom. Tam, sediac v očakávaniach, občas v napätí, okamžite pochopí, že áno, toto je ono, toto má takpovediac grády, gule... Škoda, že Malá scéna je ozaj len malou, komerčne málo žiadostivou, tribúnou slovenskej divadelnej kultúry.
Generácia mladých divadelných režisérov nepotrebuje tanky, aby zaujala, nežiada veľké zástavy, ani korunovácie, hoci dravo, veľmi divoko sa presadzuje. Má to v krvi. Ako každý mladý človek. A k tomu ohromnú výhodu. Slobodu umeleckého prejavu.
Juraj Bielik, Ján Luterán, Anton Korenči.
Mená režisérov z Malej scény, zatiaľ málo hovoriace, málo znejúce, málo známe. Avšak sebavedomo štrngajúce. Cing-cing. Pútajú pozornosť svojimi inscenáciami túžiac po sláve, večitej kultúrnej sieny, kam si dozaista prajú zapísať svoje mená. Nemá kocúr večné hody (J. Bielik), Len kvapky na horúce kamene (A. Korenči) a Boh (J. Luterán).
Sediac v tme, anonymný, neviditeľný divák pripadá si ako boh. Je uctievaný umením, ktoré javiskom preteká pre neho, pre jeho potrebu, potešenie. Ale vzťah to je obojstranný. Uctievame sa navzájom. Potleskom, hodnotiacim Bravo!
A títo mladí žraloci, posadnutí kreativitou a bláznivými nápadmi, čarujú, doslova kreujú živelnosť. Je to život - mladícky, idealistický, živý... Valí sa na vás z každého pohybu herca, z každého vyrieknutého slova. Je to úžasná hromová magika. Mladá generácia rojčí, aj sa sťažuje, čo ju trápi, pred vami v žiare reflektorov. Nadržanosť, sexizmus, slonia sloboda a sociálna realita. Hustia vás motívmi, násilne mačkajú, ale vy sa necháte, lebo je vám príjemne.
Jaj, poviem si a odľahne mi. Konečne nádej, ktorú som potreboval. Klíči nová generácia, divadelná i filmová. Nemusím sa báť, že zlyhá, že zakape aj s ideálmi. Nie. Keď to dokážu traja mladíci, však len choďte a viďte... Otázne len ostáva, či ich tvorba v budúcne prerastie aj do autorskej, ktorá sa zrejme najviac cení, ale to nazeráme až príliš dopredu. Zatiaľ budeme len so vzrušením očakávať, čo ďalšie naše divadelné talenty vygenerujú.