Michal Liba
Óda na život
Poetická upomienka na jeden zvláštne strávený deň s kamarátom v objatí vražedne krásnych skál Manínskej tiesňavy pri Považskej Bystrici...
Poetická upomienka na jeden zvláštne strávený deň s kamarátom v objatí vražedne krásnych skál Manínskej tiesňavy pri Považskej Bystrici...
Závidím svojmu bratovi. Závidím mu tých päť rokov. Závidím mu, že sa nemusí zaoberať takými dospeláckymi hlúposťami. Najviac mu však závidím tú bezprostrednú hravosť, keď si pokopáva loptu. Niečo mi to nostalgicky pripomína. Kopu špinavých tričiek, množstvo modrín a „kamarátov do dažďa“.
Istria. Čo sa mi prvé vybaví pri spomienke na toto miesto? Asi hadité úzke cesty situované vysoko v kopcoch. Možno tiež vyhľadávané miestne krčmičky prezývané konoby. Chorvátske víno či po domácky vyrobené brandy. Nemožno tiež zabudnúť na domáce gastronomické špeciality: pršut - miestna šunka či istrijské fuži (kolienka, cestoviny), guláš a palacinky - skrátka mňam. A Hum, áno Hum, mestečko Hum, obkolesené pahorkatinami a vinárskymi plantážami.
V rámci 34. ročníka LFŠ v Uhorskom Hradišti sa v sekcii Panoráma filmovej kritiky stretli tvorcovia filmových časopisov z krajín Višegradskej štvorky, aby spoločným dialógom načrtli nielen situáciu stredoeurópskeho filmu, ale i (ne)existenciu vzájomnej kultúrnej spolupráce. Následný výber filmov si kládol za cieľ reprezentovať kultúrny kontext danej krajiny.... Dielňa mladej publicistiky v medzinárodnom zložení - Česi a jeden Slovák - všetky prednášky poctivo zmapovala a na redakčných radách následne diskutovala o tvorbe a existencii filmových časopisov....
Existujú rôzne cesty. Cesty hlavné, vedľajšie, známe-neznáme, cesty dlhšie, kratšie. Tá moja viedla stratenou diaľnicou do sveta od nepamäti zaškatuľkovanej prírodnej krásy, hôr a pahorkatín rysujúcich sa pod taktom vĺn Jadranského mora, do sveta priateľských a pohostinných ľudí, do sveta, v ktorom sa človek rád na chvíľu stratí, zabudne na čas, ohúrený tamojšou atmosférou.
„Vy veriť musíte a nenávidíte to, ja nemusím a myslím si, že je to prekrásne,“ povedala Leslie Burkeová.
Nízkorozpočtový pseudo-dokumentárny film Unstable (v slov. preklade Výbušný) je jednou z trojice snímok (Unstable, Hatred, Aftermath) amerického režiséra Anthonyho Spadaccina, ktorá vznikla za podpory produkčnej spoločnosti Fleet Street Films, podporujúcej nezávislú filmovú tvorbu. Dvadsaťšesťročný homosexuálny Spadaccini sa vo svojich dielach často zaoberá ľudskými predsudkami voči sexuálnej orientácii, intoleranciou, nenávisťou a medziľudskými vzťahmi.
„Bála som sa času. Času, ktorý všetko mení… Verila som, že keď si zmením tvár, budeš ma milovať dlhšie …“ hovorí Seh-hee.
Šesťdesiattriročný režisér Roger Spottiswoode pochádza z Kanady. Na svojom konte má snímky ako Zajtrajšok nikdy neumiera a Hirošima. Ďalším želiezkom do ohňa, ktorým prikúril európske kiná, sa stala autobiografická dráma Deti z Chuang-ši. Snímka zachytáva príbeh britského dobrodruha Georga Hogga, ktorý sa v roku 1944 rozhodne ochrániť svojich čínskych žiakov pred postupujúcou japonskou armádou a tajnou políciou a vydá sa na desaťtýždňový pochod nevľúdnou krajinou až do 1120 km vzdialeného Šandanu, ležiaceho na pahorkatine medzi Mongolskom a Tibetom.
Dobrý deň, vážení čitatelia. Dovoľte, aby sme sa Vám predstavili. Ja som Hana. Rada lietam. V oblakoch aj v posteli. V posteli najmä s plavčíkmi. V živote sa riadim heslom: „Každý ma svoje vzlety a pády. Umrieť sama je však nuda“. Ja sa volám Eva a vyprázdňujem poštové schránky. V poštovom vlaku potom riešim záhady mužského tela. Výpravci sú fajn. Voľte výpravcov.
Muzika. Čo je muzika? Pár organizovaných tónov? Názov hudobného periodika na Slovensku? Nový slovenský film, ktorý sa vyhlasuje opäť za najlepší? Bingo! Prihliadnuc na fakt, že mnoho Slovákov degraduje samých seba v porovnaní so zahraničím na úroveň nie veľmi schopných, čo vyplýva predovšetkým z ich nedostatku národnej identity, je podobné vyhlásenie až nápadne schizofrenické.
Mal som približne pätnásť rokov, keď nemecká televízna stanica Pro 7 prišla s prvou sériou Aktov X. S hlavnou postavou Foxa Muldera som sa okamžite stotožnil. Keďže môj plán stať sa po strednej škole agentom FBI nevyšiel a za ten čas sa mi nepošťastili ani lietajúce taniere, dal som sa napokon na žurnalistiku, nakoľko pravda je vo hviezdach, a nie v politike...
Zo všetkých strán počúvam ako je na Slovensku zle, ako ľudia hynú a hnijú sami v sebe, že nemôžu ďalej, že už nevládzu, a napriek tomu sú tu a nejako prežívajú.