Michal Liba
Filmový večer pána maškrtníka
Zasnežené dni sú ideálne na dávkovanie sa kinematografickými injekciami. Však to poznáte, vonku je strašná kosa a kvôli snehu sa tam nedá chodiť. Ľadová akrobacia napokon nikdy nepatrila k mojim obľúbeným zimným športom. Sedieť doma na gauči kúsok od radiátora, čiastočne nadopovaný paralenom, to už je samozrejme iná káva, iné kakao... Ako zvykne hovoriť moje filmové JA: dajte mi teplý čaj, diaľkový ovládač a tie dvere, prosím vás, za sebou zavrite. Ďakujem. Dovi a dopo. Stávam sa filmom, mäknem. Som film, mäkkýš. Bilancujem s počtom troch filmov v rade za sebou bez prestávky, aby som sa po pár hodinách s popraskanými žilkami v očiach opäť utiahol do ríše snov loviť bizóny. Hawk.